Lithium (farmakologie)
Lithium (Li2CO3) je liečivo používané k liečbe mánie, bipolárnej poruchy a sklonom k samovraždám.
Mechanizmus účinku
Lítne katióny sú schopné vytlačovať draselné katióny z buniek, tým dochádza k depolarizácii buniek, čo vyvoláva ukľudnenie nálady. Lítium sa dobre udržuje v bunkách, lebo nemôže byť odstránené sodno-draselnou pumpou. Lítium taktiež ovplyvňuje systém druhých poslov, čím sa jeho účinky len zvyšujú.
Terapeutická liečba
Veľké riziko pri užívaní lítia je v jeho malom terapeutickom indexe. Terapeutická dávka je v rozmedzí 0,8–1,2 mmol/l a a letalita sa objavuje už pri 3–5 mmol/l. Účinok nastupuje po 10 dňoch, v kombinácii s antipsychotikom skôr. Je potrebné dlhodobé podávanie v obvyklej dĺžke 6–12 mesiacov a udržovať na hodnotách 0,4–0,8 mmol/l.
Metabolizmus
Perorálne podávané nie je viazané na bielkoviny, ale jeho polčas eliminácie obličkami je dlhý. Túto dobu môžu predlžovať onemocnenia obličiek, súčasne podávané nestreroidné antiflogistika alebo thiazidové diuretiká. Tie navodia reabsorbciu lítia, ktorá sa môže blížiť k toxickým hodnotám.[1] Inak lítum spôsobuje polyúriu.
Nežiadúce účinky
Na pochopenie nežiadúcich účinkov je nutné si uvedomiť, že lítium nenahradzuje draslík len v CNS, ale v celom tele. Z toho aj vyplývajú jeho nežiadúce účinky.
- gastrointestinálne problémy
- diabetes insipidus
- zmeny na EKG
- eufunkčná alebo hypofunkčná struma
- polydipsia
- polyúria
- hlavne v kombinácii so SSRI - serotoninový syndróm
Pri toxických hodnotách nad 2 mmol/l nastávajú aj problémy v CNS.
- poruchy kortikálnych funkcií
- porucha motorickej koordinácie
- kŕče, kóma až smrť Chybná citace: Otvírací značka
<ref>
je chybná nebo má špatný název
Pri zvyšovaní plazmatickej koncentrácie lítia, nastávajú nežiadúce interakcie s NSAID, ACE inhibítormi a diuretikami (thiazidové).
Odkazy
Související články
Použitá literatura
- HYNIE, Sixtus. Farmakologie v kostce. 2. vydání. Praha : Triton, 2001. 520 s. ISBN 80-7254-181-1.
- LINCOVÁ, Dagmar, et al. Základní a aplikovaná farmakologie. 1. vydání. GALÉN, 2002. 601 s. ISBN 80-7262-168-8.
Reference
- ↑ LINCOVÁ, Dagmar, et al. Základní a aplikovaná farmakologie. 1. vydání. GALÉN, 2002. 601 s. ISBN 80-7262-168-8.