Pelizaeus-Merzbacherova choroba

Z WikiSkript

Pelizaeus-Merzbacherova choroba (PMD) je zriedkavá genetická porucha viazaná na X-chromozóm ovplyvňujúca centrálny nervový systém. Patrí medzi leukodystrofie, pri ktorých dochádza k abnormálnemu vývoju bielej hmoty mozgu a miechy. Choroba má formu sporadickú a dedičnú.

Patofyziológia a klinický obraz[upravit | editovat zdroj]

Kongenitálnu formu ochorenia spôsobuje mutácia génu PLP1. Funkčný gén je zodpovedný za expresiu proteolipidového proteínu 1 (pre CNS) a jeho izoformy DM20 (pre periférny nervový systém). Tieto proteíny sa podieľajú na tvorbe myelínu nervových buniek a bývajú defektné z rôznych dôvodov:

  1. duplikácia génu pre PLP1 vedie k zvýšenej produkcii proteolipidového proteínu 1 a DM20.
  2. delécia PLP1 vedie k zníženej produkcii proteolipidového proteínu 1 a DM20. To vedie k nedostatku týchto proteínov v bunkovej membráne, a zároveň každý vzniknutý myelín je nestabilný a rýchlo sa rozkladá.
  3. sled mutácií spôsobujúci tvorbu abnormálnych defektných proteínov.

Všetky tieto mutácie vedú k hypomyelinizácií.

Keďže myelín nervových buniek izoluje nervové vlákna a podporuje rýchly prenos nervových impulzov, z hypomyelinizácie sa odvíjajú príznaky ochorenia:

  • ataxia (porucha chôdze)
  • zmena svalového tonu (hypotonus, postupne spasticita)
  • nystagmus (s progresiou ochorenia ustupuje)
  • oneskorený vývoj dieťaťa
  • titubácie a choreoiformné pohyby.

Kongenitálna forma ochorenia je závažnejšia. Príznaky sa začínajú prejavovať v kojeneckom veku. Dieťa neprospieva, rast je spomalený, objavuje sa laryngeálny stridor, nystagmus, dysartria, ataxia, hypotonus a záchvaty. S progresiou ochorenia prechádza hypotonus do ťažkej spasticity a kontraktúr obmedzujúcich pohyb. Pacienti s vrodenou formou ochorenia nebývajú schopní samostatnej chôdze.

Odhaduje sa, že u 5 až 20 percent prípadov nebola identifikovaná mutácia v géne PLP1. U týchto pacientov nie je príčina ochorenia známa.

Diagnostika[upravit | editovat zdroj]

Diagnostika PMD je založená na podrobnej anamnéze, neurologickom vyšetrení, MRI a špecializovaných testoch. Cieľom je časné rozpoznanie defektu myelinizácie v mozočku a mozgovom kmeni. Na potvrdenie diagnózy a prenatálnu diagnostiku je k dispozícii molekulárne genetické testovanie génu PLP1.

Výskyt a frekvencia[upravit | editovat zdroj]

Keďže PMD patrí medzi X-viazané ochorenia, klasická aj vrodená forma postihuje mužov. Vo veľmi zriedkavých prípadoch môže však žena, heterozygot, vykazovať niektoré príznaky.

PMD patrí medzi zriedkavé ochorenia (rare diseases). Prevalencia u bežnej populácie nie je známa, odhaduje sa približne na 1 z 200 000 až 500 000 mužov.

Prognóza a liečba[upravit | editovat zdroj]

Neexistuje kauzálna terapia pre liečbu PMD. Choroba progreduje a vedie k smrti. Doporučuje sa symptomatická a podporná terapia.

Odkazy[upravit | editovat zdroj]

Externí odkazy[upravit | editovat zdroj]

WikiVideo.svgPelizaeus Merzbacher Disease

Související články[upravit | editovat zdroj]

Použitá literatura[upravit | editovat zdroj]

GARBERN JY,. Pelizaeus-Merzbacher disease [online]. ©2020. [cit. 2020-08-31]. <https://ghr.nlm.nih.gov/condition/pelizaeus-merzbacher-disease#definition>.

INOUE, K,. Pelizaeus-Merzbacher Disease [online]. [cit. 2020-08-31]. <https://rarediseases.org/rare-diseases/pelizaeus-merzbacher-disease/>.