Uživatel:Phersheus/Pískoviště
Retina je vnútorná vrstva očnej gule, vlastný zmyslový orgán oka. Jej receptory zachytávajú svetlo, ktoré prechádza šošovkou (čočkou) a premieňa ho na elektrické impulzy, ktoré pokračujú ďalej do mozgu.
Anatómia a histológia[upravit | editovat zdroj]
Pars caeca retinae[upravit | editovat zdroj]
Pokrýva povrch corpus ciliare a iris , ktorý hľadí do sklovcovej dutiny.
Pars ciliaris retinae[upravit | editovat zdroj]
Skladá sa z dvoch vrstiev cylindrických buniek pokrývajúcich povrch corpus ciliare obrátený do sklovcovej dutiny.
- Vrstva nasadajúca bezprostredne na corpus ciliare obsahuje veľké množstvo melanínu a predstavuje pokračovanie pigmentového epitelu.
- Druhá vrstva produkuje humor aqqueus, ktorý vypĺňa očné komory.
Pars iridica retinae[upravit | editovat zdroj]
Skladá sa z dvoch vrstiev buniek pokrývajúcich povrch dúhovky hľadiaci do sklovcovej dutiny.
- Vrstva privrátená k samotnej dúhovke obsahuje myofilamenta a predstavuje vlastný musculus dilatator pupillae.
- Druhá vrstva je zložená z cylindrických buniek, ktoré obsahujú veľký počet melanínových granúl.
Pars optica retinae[upravit | editovat zdroj]
Pars optica retinae vystiela zadný segment oka a je tvorená pigmentovým epitelom a vlastnou nervovou vrstvou sietnice.
Pigmentový epitel[upravit | editovat zdroj]
Jedná sa o jednu vrstvu cylindrických buniek, ktoré vo svojich výbežkoch obsahujú množstvo melanozómov a tie vstupujú medzi tyčinky a čapíky. Hlavnou funkciou pigmentového epitelu je transport kyslíku a živín k týmto svetlo-citlivým receptorom.
Nervová vrstva sietnice[upravit | editovat zdroj]
Fotoreceptory a nervové bunky sú usporiadané do viacerých vrstiev a vytvárajú zložitú štruktúru.
Typy buniek:
- fotoreceptory - tyčinky a čapíky
- neuróny aferentnej zrakovej dráhy - bipolárne a gangliové(multipolárne)
- asociačné neuróny - horizontálne a amakrinné
- gliové bunky - Müllerove a elementy mikroglie
Vrstvy:
- vrstva tyčiniek a čapíkov - vlastné tyčinky a čapíky, t.j. ich vonkajší a vnútorný segment
- membrana limitans externa - výbežky gliových Müllerových buniek
- vonkajšia jadrová vrstva - jadrá tyčiniek a čapíkov
- vonkajšia plexiformná vrstva - oblasť synapsií medzi tyčinkami a čapíkmi a dendritmi bipolárnych buniek
- vnútorná jadrová vrstva - jadrá buniek bipolárnych, horizontálnych, amakrinných a Müllerových
- vnútorná plexiformná vrstva - oblasť synapsií medzi axónmi bipolárnych neurónov a dendritmi multipolárnych neurónov
- vrstva gangliových buniek - multipolárne neuróny
- vrstva nervových vláken - axóny multipolárnych neurónov, ktoré vytvoria nervus opticus
- membrana limitans interna - výbežky gliových Müllerových buniek
Očné pozadie[upravit | editovat zdroj]
- Žltá škvrna - oblasť najostrejšieho videnia, kde sú nahromadené čapíky a ktorá sa nachádza v optickej ose oka
- Slepá škvrna - miesto, kde nervus opticus opúšťa sietnicu a nenachádzajú sa tu fotoreceptory
- Cievy - arteria centralis retinae a jej riečište
Embryológia[upravit | editovat zdroj]
Základ oka vzniká ako výchlipka diencefala 22. deň vývoja. Tieto vačky prichádzajú do kontaktu s povrchovým ektodermom a následne po ich invaginácii vzniká dvojvrstevný očný pohárik.
- Z vonkajšej vrstvy očného pohárika vzniká pigmentová vrstva sietnice.
- Z vnútornej vrstvy očného pohárika vzniká pars caeca et optica retinae, t.j. všetky ich zložky.
Použitá Literatúra[upravit | editovat zdroj]
- KONRÁDOVÁ, Václava, Jiří UHLÍK a Luděk VAJNER. Funkční histologie. 2. vydání. Jinočany : H & H, 2000. 291 s. ISBN 80-86022-80-3.
- SADLER, Thomas W. Langmanova lékařská embryologie. 1. vydání. Praha : Grada, 2011. 432 s. ISBN 978-80-247-2640-3.
- ČIHÁK, Radomír. Anatomie 3. 2. vydání. Praha : Grada Publishing, 2004. 692 s. ISBN 978-80-247-1132-4.