Uživatel:Antonvik/Pískoviště

Z WikiSkript
arteriae coronariae

Arteriae coronariae (Koronárne artérie alebo tiež vencovité tepny) sú tepny zabezpečujúce výživu srdcových stien. Jedná sa o dve hlavné cievy:

  • Arteria coronaria dextra
  • Arteria coronaria sinistra

Obe začínajú tesne nad valvula semilunaris dextra et sinistra zo sinus aortae dexter et sinister. Majú mierne vlnovitý priebeh. Obe sú približne rovnako silné, ľavá je mierne väčšia, avšak pravá má väčšie primárne vetvenie z dôvodu zásobenia svaloviny pravej predsiene a komory, kde preteká krv neokysličená, a teda z vnútra komory nepreniká do svaloviny žiadny kyslík.

Arteria coronaria dextra[upravit | editovat zdroj]

Vystupuje zo sinus aortae dexter poza truncus pulmonalis do sulcus coronarius, medzi auricula dextra a ventriculus dexter. Prechádza spodnú plochu srdca kde sa stáča smerom k apex cordis do sulcus interventricularis posterior a končí ako ramus interventricularis posterior.

Počas svojho priebehu vydáva tieto vetvy:

  • Ramus coni arteriosi je prvá vetva pravej koronárnej artérie. Prebieha na hranici truncus pulmonalis a ventriculus dexter. Často anastomozuje s podobnou vetvou z a. coronaria sinistra a vytvára tzv. Vieussensov okruh.
  • Ramus nodi sinuatrialis vystupuje väčšinou ako druhá vetva prebiehajúca medzi auricula dextra a začiatkom aorty. Obtáča hornú dutú žilu (v. cava superior) smerom k pravej predsieni, kde jednou vetvou (ramus cristae terminalis) vstupuje k nodus sinuatrialis.
  • Rami atriales dextri anteriores sú malé vetvy pre pravú predsieň.
  • Rami ventriculares dextri, anteriores et posteriores sú vetvy zásobujúce pravú komoru. Zvyčajne sú 2-3 vpredu a 2 vzadu. Jedna z nich, výraznejšia, prebieha po pravom okraji srdca ako ramus marginalis dexter
  • Rami interventriculares septales posteriores sú septálne vetvy smerujúce z ramus interventricularis posterior do vnútra komorového septa.

Artéria zásobuje steny pravej komory (okrem malej časti vpredu pri apex cordis, kde zasahujú vetvy a. coronaria sin.), malú časť ľavej komory pri sulcus interventricularis posterior, zadnú tretinu komorového septa, pravú predsieň a priľahlé časti ľavej presiene, prevodný systém až po začiatok pravého a ľavého Tawarovho ramienka

Arteria coronaria sinistra[upravit | editovat zdroj]

Vystupuje zo sinus aortae sinister medzi auricula sinistra a truncus pulmonalis a po krátkom priebehu sa rýchlo delí na dve hlavné vetvy:

  • ramus interventricularis anterior, ktorý zostupuje v sulcus interventricularis anterior až k apex cordis, ktorý môže presahovať na zadnú (spodnú/diafragmatickú) plochu.
  • ramus circumflexus, ktorý prechádza na zadnú stranu srdca a môže dokonca i nahradzovať ramus interventricularis posterior.


Za svojho priebehu vysiela tieto vetvy: zo spoločného kmeňa:

  • Ramus nodi sinuatrialis, ktorý vystupuje v 35% prípadov - pokiaľ nevystupuje z arteria coronaria dextra.

z ramus interventricularis anterior:

  • Rami ventriculares anteriores sinistri prebiehajúce šikmo k ľavému okraju srdca. Najvýraznejšia z týchto vetiev sa nazýva ramus diagonalis alebo teiž ramus lateralis
  • Rami interventriculares septales anteriores sú vetvy smerujúce zpredu do komorového septa

z ramus circumflexus:

  • Rami atrioventriculares sú menšie vetvy na rozhraní ľavej predsiene a komory.
  • Ramus marginalis sinister je vetva pre ľavý okraj srdca - margo obtusus smerujúca k apex cordis.
  • Rami atriales (anteriores, laterales et posteriores) sú vetvy pre atrium sinister.
  • Ramus posterior ventriculi sinistri je konečná vetva r. circumflexus. Asi v 10% prípadov nahradzuje ramus interventricularis posterior z a. coronaria dextra.

Arteria zásobuje väčinu stien ľavej komory, časť pravej komory pri apex cordis, predné dve tretiny komorového septa, väčšinu steny pravej predsiene.

Pri oblastiach zásobujúcich jednotlivými artériami existuje určitá variabilita, predovšetkým na zadnej (spodnej/diafragmatickej) ploche. Takisto sa prejavuje dominancia jednej z koronárnych artérií.

Odkazy[upravit | editovat zdroj]

Súvisiace články[upravit | editovat zdroj]

Referencie[upravit | editovat zdroj]

  1. ČIHÁK, Radomír. Anatomie. 2., uprav. a dopl vydání. Praha : Grada Publishing, 2004. 692 s. sv. 3. ISBN 978-80-247-1132-4.