Uživatel:Phersheus/Pískoviště: Porovnání verzí

Z WikiSkript

Bez shrnutí editace
 
(Není zobrazeno 5 mezilehlých verzí od stejného uživatele.)
Řádek 53: Řádek 53:


===Očné pozadie===
===Očné pozadie===
[[Soubor:Sítnice.png‎| thumb | Sietnica pravého oka]]


#'''Žltá škvrna''' -  
#'''Žltá škvrna''' - oblasť najostrejšieho videnia, kde sú nahromadené čapíky a ktorá sa nachádza v optickej ose oka
#'''Slepá škvrna''' -  
#'''Slepá škvrna''' - miesto, kde nervus opticus opúšťa sietnicu a nenachádzajú sa tu fotoreceptory
#Cievy - '''arteria centralis retinae''' a jej riečište




'''Tučný text'''
==Embryológia==


== '''''Sem píšem text, ktorý je Bald, Italic a aj nadpis druhej úrovne''''' ==
Základ oka vzniká ako výchlipka [[Diencefalon|diencefala]] 22. deň vývoja. Tieto vačky prichádzajú do kontaktu s povrchovým [[Ektoderm|ektodermom]] a následne po ich invaginácii vzniká dvojvrstevný očný pohárik.
*Z vonkajšej vrstvy očného pohárika vzniká pigmentová vrstva sietnice.
*Z vnútornej vrstvy očného pohárika vzniká pars caeca et optica retinae, t.j. všetky ich zložky.




[[Apoptóza]]
==Použitá Literatúra==
 
*{{Citace| typ = kniha| příjmení1 = Konrádová| jméno1 = Václava| příjmení2 = Uhlík| jméno2 = Jiří| příjmení3 = Vajner| jméno3 = Luděk| titul = Funkční histologie| vydání = 2| místo = Jinočany| vydavatel = H & H| rok = 2000| rozsah = 291| isbn = 80-86022-80-3}}
[http://www.wikiskripta.eu/index.php/Apopt%C3%B3za znova odkaz na apoptozu]
*{{Citace
 
| typ = kniha
[[Soubor: Schematic_diagram_of_the_human_eye_cs.svg‎| thumb | Průřez lidského oka]]
| příjmení1 = Sadler
 
| jméno1 = Thomas W
[[Soubor: Jellyfish.jpg| thumb | Meduza]]
| titul = Langmanova lékařská embryologie
 
| vydání = 1
<nowiki>NEFORMATUJ TO</nowiki>
| místo = Praha
 
| vydavatel = Grada
&nbsp;&nbsp;&nbsp;Posunuty text
| rok = 2011
 
| rozsah = 432
A toto je teraz citovany text<ref>
| isbn = 978-80-247-2640-3
{{Citace
}}
| typ = článek
*{{Citace
| příjmení1 = anna
| typ = kniha
| jméno1 = clankova
| isbn = 978-80-247-1132-4
| článek = ako pisat clanok
| příjmení1 = Čihák
| časopis = clankovanie
| jméno1 = Radomír
| rok = 2010
| titul = Anatomie 3
| ročník = 2010
| vydání = 2
| svazek = 12/35
| místo = Praha
| číslo = 12
| vydavatel = Grada Publishing
| strany = 35
| rok = 2004
| issn = 54212164
| rozsah = 692
}}</ref>
}}
 
==literatura==
<references/>

Aktuální verze z 19. 2. 2012, 20:12

Retina je vnútorná vrstva očnej gule, vlastný zmyslový orgán oka. Jej receptory zachytávajú svetlo, ktoré prechádza šošovkou (čočkou) a premieňa ho na elektrické impulzy, ktoré pokračujú ďalej do mozgu.

Anatómia a histológia[upravit | editovat zdroj]

Pars caeca retinae[upravit | editovat zdroj]

Pokrýva povrch corpus ciliare a iris , ktorý hľadí do sklovcovej dutiny.

Pars ciliaris retinae[upravit | editovat zdroj]

Skladá sa z dvoch vrstiev cylindrických buniek pokrývajúcich povrch corpus ciliare obrátený do sklovcovej dutiny.

  • Vrstva nasadajúca bezprostredne na corpus ciliare obsahuje veľké množstvo melanínu a predstavuje pokračovanie pigmentového epitelu.
  • Druhá vrstva produkuje humor aqqueus, ktorý vypĺňa očné komory.

Pars iridica retinae[upravit | editovat zdroj]

Skladá sa z dvoch vrstiev buniek pokrývajúcich povrch dúhovky hľadiaci do sklovcovej dutiny.

  • Vrstva privrátená k samotnej dúhovke obsahuje myofilamenta a predstavuje vlastný musculus dilatator pupillae.
  • Druhá vrstva je zložená z cylindrických buniek, ktoré obsahujú veľký počet melanínových granúl.



Pars optica retinae[upravit | editovat zdroj]

Vrstvy sietnice

Pars optica retinae vystiela zadný segment oka a je tvorená pigmentovým epitelom a vlastnou nervovou vrstvou sietnice.

Pigmentový epitel[upravit | editovat zdroj]

Jedná sa o jednu vrstvu cylindrických buniek, ktoré vo svojich výbežkoch obsahujú množstvo melanozómov a tie vstupujú medzi tyčinky a čapíky. Hlavnou funkciou pigmentového epitelu je transport kyslíku a živín k týmto svetlo-citlivým receptorom.

Nervová vrstva sietnice[upravit | editovat zdroj]

Fotoreceptory a nervové bunky sú usporiadané do viacerých vrstiev a vytvárajú zložitú štruktúru.

Typy buniek:

  1. fotoreceptory - tyčinky a čapíky
  2. neuróny aferentnej zrakovej dráhy - bipolárne a gangliové(multipolárne)
  3. asociačné neuróny - horizontálne a amakrinné
  4. gliové bunky - Müllerove a elementy mikroglie

Vrstvy:

  1. vrstva tyčiniek a čapíkov - vlastné tyčinky a čapíky, t.j. ich vonkajší a vnútorný segment
  2. membrana limitans externa - výbežky gliových Müllerových buniek
  3. vonkajšia jadrová vrstva - jadrá tyčiniek a čapíkov
  4. vonkajšia plexiformná vrstva - oblasť synapsií medzi tyčinkami a čapíkmi a dendritmi bipolárnych buniek
  5. vnútorná jadrová vrstva - jadrá buniek bipolárnych, horizontálnych, amakrinných a Müllerových
  6. vnútorná plexiformná vrstva - oblasť synapsií medzi axónmi bipolárnych neurónov a dendritmi multipolárnych neurónov
  7. vrstva gangliových buniek - multipolárne neuróny
  8. vrstva nervových vláken - axóny multipolárnych neurónov, ktoré vytvoria nervus opticus
  9. membrana limitans interna - výbežky gliových Müllerových buniek

Očné pozadie[upravit | editovat zdroj]

Sietnica pravého oka
  1. Žltá škvrna - oblasť najostrejšieho videnia, kde sú nahromadené čapíky a ktorá sa nachádza v optickej ose oka
  2. Slepá škvrna - miesto, kde nervus opticus opúšťa sietnicu a nenachádzajú sa tu fotoreceptory
  3. Cievy - arteria centralis retinae a jej riečište


Embryológia[upravit | editovat zdroj]

Základ oka vzniká ako výchlipka diencefala 22. deň vývoja. Tieto vačky prichádzajú do kontaktu s povrchovým ektodermom a následne po ich invaginácii vzniká dvojvrstevný očný pohárik.

  • Z vonkajšej vrstvy očného pohárika vzniká pigmentová vrstva sietnice.
  • Z vnútornej vrstvy očného pohárika vzniká pars caeca et optica retinae, t.j. všetky ich zložky.


Použitá Literatúra[upravit | editovat zdroj]

  • KONRÁDOVÁ, Václava, Jiří UHLÍK a Luděk VAJNER. Funkční histologie. 2. vydání. Jinočany : H & H, 2000. 291 s. ISBN 80-86022-80-3.
  • SADLER, Thomas W. Langmanova lékařská embryologie. 1. vydání. Praha : Grada, 2011. 432 s. ISBN 978-80-247-2640-3.
  • ČIHÁK, Radomír. Anatomie 3. 2. vydání. Praha : Grada Publishing, 2004. 692 s. ISBN 978-80-247-1132-4.