Nefron: Porovnání verzí
Feedback

Z WikiSkript

m (napřímení odkazů)
m (napřímení odkazů)
Řádek 71: Řádek 71:
* [[Ledvina (histologický preparát)]]
* [[Ledvina (histologický preparát)]]
* [[Ledviny]]
* [[Ledviny]]
* [[Funkcia obličiek v udržiavaní acidobázickej rovnováhy]]
* [[Funkce ledvin v udržování acidobazické rovnováhy|Funkcia obličiek v udržiavaní acidobázickej rovnováhy]]
* [[Průtok krve ledvinami a jeho autoregulace|Prietok krvi obličkami a jeho autoregulácia]]
* [[Průtok krve ledvinami a jeho autoregulace|Prietok krvi obličkami a jeho autoregulácia]]



Verze z 29. 4. 2011, 16:11

  • je základná stavebná a funkčná jednotka obličiek. Jeho základom je Bowmanovo puzdro, ktoré obaľuje kĺbko kapilárnych vlásočníc (glomerulus). Jeden nefrón je veľký asi 3 až 10 cm. Každá oblička obsahuje asi milión nefrónov. Celková dĺžka ich kanálikov sa pohybuje okolo 10 km.
  • poznáme 2 typy nefrónov:
    • kortikálne nefróny – uložené v kôre obličky, majú krátku Henleho kľučku, ktorá nezasahuje ďaleko do drene
    • juxtamedulárne nefróny – glomerulus je na hranici medzi kôrou a dreňou, dlhá Henleho kľučka zasahuje až k papilám. Vas efferens tvorí sieť okolo Henleho kľučky – tzv. vasa recta

Stavba nefrónu

Stavba nefronu
Fyziologie nefronu

Corpusculum renale (renis)

  • Malpighiho teliesko – guľatý útvar veľkosti asi 200–300 µm

Capsula glomeruli (Bowmanovo púzdro)

  • slepý koniec renálneho tubulu, do kt. je vložený glomerulus
    • vonkajší list – jedna vrstva epitelových buniek s tenkou laminou basalis. Bunky plynule prechádzajú do buniek steny obličkového kanáliku.
    • vnútorný list – prilieha na kapiláry glomerulu, zložený zo špeicliálnych buniek – podocytov
      • podocyty – rozvetvené do početných výbežkov – pedikuly – ktorými podocyty obkolesujú steny kapilár. Pedikuly susedných podocytov do seba zapadajú pričom vytvárajú medzi sebou mikroštrbiny. V štrbinách sa nachádza ultratenká membrána – hlavná zložka selektívneho filtračného systému

Glomerulus

  • obsahuje asi 30 kľučiek kapilár, ktoré sa zbierajú do arteriola efferens
  • medzi endothelovými bunkami kapilár sú jemné póry, povrch kapilár tvorí bazálna membrána (vznikla splynutím endothelu kapilár a podocytov) – má teda trojvrstvové usporiadanie: lamina densa je medzi dvomi laminae rarae – funguje ako špecifický selektívny filter – dej sa označuje ako ultrafiltrácia
  • z pórov kapilár sa filtruje z krvi primárna moč (za 24 hodín 170 – 200 litrov) – je to v podstate krvná plazma zbavená proteínov
  • celková plocha schopná ultrafiltrácie predstavuje u človeka cca 1,5 m2
  • mesangiové bunky
  • glomerulárnu filtráciu môžu ovplyvniť:
    • počet glomerulov (v každej obličke je cca 1 milión)
    • permeabilita glomerulárnych kapilár – kapilárny filter je tvorený: endothelom kapilár, bazálnou membránou (proteoglykány, kolagén IV) a výbežkami podocytov. Filtrom prechádza: voda, minerály, kreatinín, inulín, aminokyseliny a malé proteíny.
    • efektívny filtračný tlak (FT(ef)): FT(ef)= TK − (Tonk + Tbp) = 1,3 kPa (10mmHg), pričom Tonk je onkotický tlak (nie je rovnaký v celej dĺžke kapiláry – postupne rastie, až sa filtrácia zastaví). Tbp je hydrostatický tlak Bowmanovho puzdra, ktorý je predstavuje tlak interstícia. (pozn.: onkotický tlak plazmatických bielkovín sa neuplatňuje pri filtrácii z dôvodu malého počtu bielkovín, ktoré sú aj tak rýchlo odvádzané)
  • kritický uzatvárací tlak: – nastane, ak klesne tlak vo vas afferens pod 5kPa a filtrácia je tým zastavená
  • ako možno ovplyvniť glomerulárnu filtráciu? (ZHRNUTIE) :
    • hlavne cez krvný tlak
    • fyzická záťaž: ľahká filtráciu zvyšuje a námaha znižuje (krv prúdi viac do svalov)
    • čiastočné ovplyvnenie cez onkotický tlak bielkovín (vysokobielkovinné diéty, cirhóza,…)
  • úprava primárneho moču:
    • redukcia objemu – resorpcia 99% vody
    • resorpcia potrebných látok
    • koncentrácia odpadových látok
      • najdôležitejším prenášačom v tubuloch je Na+-K+-ATPáza lokalizovaná na intersticiálnej strane epitelu

Proximálny tubulus

  • asi 15 mm dlhý
  • má dve časti: pars contorta a pars recta. Obe sú tvorené jednovrstvovým kubickým epithelom, ktoré majú na svojom luminálnom povrchu kartáčový lem vysokých mikroklkov, na apikálnej strane tight junctions. Na bazálnej strane buniek môžeme nájsť ryhovanie – invaginácie bazálnej membrány.
  • obsahuje veľké množstvo mitochondrií, pretože je potrebné veľké množstvo energie (ATP) na transportné mechanizmy
  • vstrebáva sa Na+ a Cl. Sekundárne aktívne sa vstrebávajú aminokyseliny a glukóza (za fyziologických podmienok 100%, po prekročení tzv. renálneho prahu (cca 10mmol/l) sa glukóza objavuje v moči)
  • pasívne sa transportuje HCO3, Cl, PO43−, pinocytózou bielkoviny
  • tzv. bezprahové látky: (napr. kreatinin, inulin) – stena proximálneho tubulu je pre ne nepriepustná
  • prebieha amoniogenéza a exkrécia H+ – vplyv na acidobázickú rovnováhu
  • výsledkom všetkých procesov je vstrebanie 2/3 vody a resorbovaných látok
  • pH sa nemení a filtrát nie je ešte tak koncentrovaný

Henleho kľučka

  • má proximálnejší tenký úsek a hrubý úsek (tvorený kubickými bunkami s množstvom mitochondrií a hlbokými invagináciami)
  • funguje ako tzv. protiprúdny multiplikačný systém – intenzívne odoberá vodu z tekutiny, ktorá prúdi kľučkou tak, že vstrebáva sodné ióny v tenkej descendentnej časti kľučky, ktoré za sebou ťahajú vodu. Tým vzniká medzi zostupným ramienkom a extracelulárnou tekutinou vysoký osmotický tlak, ktorý “donúti” vodu vystúpiť.

Distálny tubulus

  • je tvorený podobnými bunkami ako tubulus proximálny, avšak obsahujú menej mikroklkov a invaginácie bazálnej memrány nie sú tak hlboké.
  • moč prechádzajúci týmto úsekom je hypotonický (aktívny výstup iónov z distálneho tubulu a hrubého úseku Henleho kľučky), preto dochádza k reabsorbcii iónov (hl. Ca2+), vylučovaniu močoviny, fosfátov (pod vplyvom parathormonu) - zvyšuje exkréciu fosfátov, podporuje finálnu aktiváciu vitaminu D.

Tubulus colligens a ductus papillaris

  • zberacie kanáliky
    • pod vplyvom aldosterónu – reguluje priepustnosť zberacích kanálikov pre vodu – otvára akvaporíny a mení ich tvar – transport vody z lumen
    • ďalej pod vplyvom ANF - atriálneho natriuretického faktoru – produkovaný kardiomyocytmi. Veľmi účinne inhibuje resorpciu Na+ a Cl – konečným efektom bude väčší objem moču. Podnetom pre vylúčnie ANF je zvýšená náplň srdečných siení.
  • steny oboch sú tvorené jednovrstvovým kubickým epithelom, ktorý sa postupne zvyšuje na cylindrický, bunky majú menej organel, miestami mikroklky (distálne sa ich počet zmenšuje)
  • v tubulus colligens pokračuje výstup vody z hypotonickej tekutiny a to pod kontrolou ADH (antidiuretického hormónu) – konečné zahustenie moču
  • miesto účinku ANP (atriálneho natriuretického peptidu) a aldosteronu

Odkazy

Související články

Použitá literatura

  • ČIHÁK, Radomír. Anatomie 1. 2. vydání. Praha : Grada Publishing, a.s., 2008. 516 s. sv. 1. ISBN 80-7169-970-5.
  • GANONG, Wiliam F.. Přehled lékařské fyziologie. 20. vydání. Praha 5 : Galén, 2005. sv. 1. ISBN 80-7262-311-7.
  • TROJAN, Stanislav a Miloš LANGMEIER. Lékařská fyziologie. 4. vydání. Praha : Grada Publishing, a.s., 2003. 722 s. sv. 1. ISBN 80-247-0512-5.