Nefron: Porovnání verzí
Z WikiSkript
m (napřímení odkazů) |
m (napřímení odkazů) |
||
Řádek 71: | Řádek 71: | ||
* [[Ledvina (histologický preparát)]] | * [[Ledvina (histologický preparát)]] | ||
* [[Ledviny]] | * [[Ledviny]] | ||
* [[Funkcia obličiek v udržiavaní acidobázickej rovnováhy]] | * [[Funkce ledvin v udržování acidobazické rovnováhy|Funkcia obličiek v udržiavaní acidobázickej rovnováhy]] | ||
* [[Průtok krve ledvinami a jeho autoregulace|Prietok krvi obličkami a jeho autoregulácia]] | * [[Průtok krve ledvinami a jeho autoregulace|Prietok krvi obličkami a jeho autoregulácia]] | ||
Verze z 29. 4. 2011, 16:11
- je základná stavebná a funkčná jednotka obličiek. Jeho základom je Bowmanovo puzdro, ktoré obaľuje kĺbko kapilárnych vlásočníc (glomerulus). Jeden nefrón je veľký asi 3 až 10 cm. Každá oblička obsahuje asi milión nefrónov. Celková dĺžka ich kanálikov sa pohybuje okolo 10 km.
- poznáme 2 typy nefrónov:
- kortikálne nefróny – uložené v kôre obličky, majú krátku Henleho kľučku, ktorá nezasahuje ďaleko do drene
- juxtamedulárne nefróny – glomerulus je na hranici medzi kôrou a dreňou, dlhá Henleho kľučka zasahuje až k papilám. Vas efferens tvorí sieť okolo Henleho kľučky – tzv. vasa recta
Stavba nefrónu
Corpusculum renale (renis)
- Malpighiho teliesko – guľatý útvar veľkosti asi 200–300 µm
Capsula glomeruli (Bowmanovo púzdro)
- slepý koniec renálneho tubulu, do kt. je vložený glomerulus
- vonkajší list – jedna vrstva epitelových buniek s tenkou laminou basalis. Bunky plynule prechádzajú do buniek steny obličkového kanáliku.
- vnútorný list – prilieha na kapiláry glomerulu, zložený zo špeicliálnych buniek – podocytov
- podocyty – rozvetvené do početných výbežkov – pedikuly – ktorými podocyty obkolesujú steny kapilár. Pedikuly susedných podocytov do seba zapadajú pričom vytvárajú medzi sebou mikroštrbiny. V štrbinách sa nachádza ultratenká membrána – hlavná zložka selektívneho filtračného systému
Glomerulus
- obsahuje asi 30 kľučiek kapilár, ktoré sa zbierajú do arteriola efferens
- medzi endothelovými bunkami kapilár sú jemné póry, povrch kapilár tvorí bazálna membrána (vznikla splynutím endothelu kapilár a podocytov) – má teda trojvrstvové usporiadanie: lamina densa je medzi dvomi laminae rarae – funguje ako špecifický selektívny filter – dej sa označuje ako ultrafiltrácia
- z pórov kapilár sa filtruje z krvi primárna moč (za 24 hodín 170 – 200 litrov) – je to v podstate krvná plazma zbavená proteínov
- celková plocha schopná ultrafiltrácie predstavuje u človeka cca 1,5 m2
- mesangiové bunky
- glomerulárnu filtráciu môžu ovplyvniť:
- počet glomerulov (v každej obličke je cca 1 milión)
- permeabilita glomerulárnych kapilár – kapilárny filter je tvorený: endothelom kapilár, bazálnou membránou (proteoglykány, kolagén IV) a výbežkami podocytov. Filtrom prechádza: voda, minerály, kreatinín, inulín, aminokyseliny a malé proteíny.
- efektívny filtračný tlak (FT(ef)): FT(ef)= TK − (Tonk + Tbp) = 1,3 kPa (10mmHg), pričom Tonk je onkotický tlak (nie je rovnaký v celej dĺžke kapiláry – postupne rastie, až sa filtrácia zastaví). Tbp je hydrostatický tlak Bowmanovho puzdra, ktorý je predstavuje tlak interstícia. (pozn.: onkotický tlak plazmatických bielkovín sa neuplatňuje pri filtrácii z dôvodu malého počtu bielkovín, ktoré sú aj tak rýchlo odvádzané)
- kritický uzatvárací tlak: – nastane, ak klesne tlak vo vas afferens pod 5kPa a filtrácia je tým zastavená
- ako možno ovplyvniť glomerulárnu filtráciu? (ZHRNUTIE) :
- hlavne cez krvný tlak
- fyzická záťaž: ľahká filtráciu zvyšuje a námaha znižuje (krv prúdi viac do svalov)
- čiastočné ovplyvnenie cez onkotický tlak bielkovín (vysokobielkovinné diéty, cirhóza,…)
- úprava primárneho moču:
- redukcia objemu – resorpcia 99% vody
- resorpcia potrebných látok
- koncentrácia odpadových látok
- najdôležitejším prenášačom v tubuloch je Na+-K+-ATPáza lokalizovaná na intersticiálnej strane epitelu
Proximálny tubulus
- asi 15 mm dlhý
- má dve časti: pars contorta a pars recta. Obe sú tvorené jednovrstvovým kubickým epithelom, ktoré majú na svojom luminálnom povrchu kartáčový lem vysokých mikroklkov, na apikálnej strane tight junctions. Na bazálnej strane buniek môžeme nájsť ryhovanie – invaginácie bazálnej membrány.
- obsahuje veľké množstvo mitochondrií, pretože je potrebné veľké množstvo energie (ATP) na transportné mechanizmy
- vstrebáva sa Na+ a Cl−. Sekundárne aktívne sa vstrebávajú aminokyseliny a glukóza (za fyziologických podmienok 100%, po prekročení tzv. renálneho prahu (cca 10mmol/l) sa glukóza objavuje v moči)
- pasívne sa transportuje HCO3−, Cl−, PO43−, pinocytózou bielkoviny
- tzv. bezprahové látky: (napr. kreatinin, inulin) – stena proximálneho tubulu je pre ne nepriepustná
- prebieha amoniogenéza a exkrécia H+ – vplyv na acidobázickú rovnováhu
- výsledkom všetkých procesov je vstrebanie 2/3 vody a resorbovaných látok
- pH sa nemení a filtrát nie je ešte tak koncentrovaný
Henleho kľučka
- má proximálnejší tenký úsek a hrubý úsek (tvorený kubickými bunkami s množstvom mitochondrií a hlbokými invagináciami)
- funguje ako tzv. protiprúdny multiplikačný systém – intenzívne odoberá vodu z tekutiny, ktorá prúdi kľučkou tak, že vstrebáva sodné ióny v tenkej descendentnej časti kľučky, ktoré za sebou ťahajú vodu. Tým vzniká medzi zostupným ramienkom a extracelulárnou tekutinou vysoký osmotický tlak, ktorý “donúti” vodu vystúpiť.
Distálny tubulus
- je tvorený podobnými bunkami ako tubulus proximálny, avšak obsahujú menej mikroklkov a invaginácie bazálnej memrány nie sú tak hlboké.
- moč prechádzajúci týmto úsekom je hypotonický (aktívny výstup iónov z distálneho tubulu a hrubého úseku Henleho kľučky), preto dochádza k reabsorbcii iónov (hl. Ca2+), vylučovaniu močoviny, fosfátov (pod vplyvom parathormonu) - zvyšuje exkréciu fosfátov, podporuje finálnu aktiváciu vitaminu D.
Tubulus colligens a ductus papillaris
- zberacie kanáliky
- pod vplyvom aldosterónu – reguluje priepustnosť zberacích kanálikov pre vodu – otvára akvaporíny a mení ich tvar – transport vody z lumen
- ďalej pod vplyvom ANF - atriálneho natriuretického faktoru – produkovaný kardiomyocytmi. Veľmi účinne inhibuje resorpciu Na+ a Cl− – konečným efektom bude väčší objem moču. Podnetom pre vylúčnie ANF je zvýšená náplň srdečných siení.
- steny oboch sú tvorené jednovrstvovým kubickým epithelom, ktorý sa postupne zvyšuje na cylindrický, bunky majú menej organel, miestami mikroklky (distálne sa ich počet zmenšuje)
- v tubulus colligens pokračuje výstup vody z hypotonickej tekutiny a to pod kontrolou ADH (antidiuretického hormónu) – konečné zahustenie moču
- miesto účinku ANP (atriálneho natriuretického peptidu) a aldosteronu
Odkazy
Související články
- Ledvina (histologický preparát)
- Ledviny
- Funkcia obličiek v udržiavaní acidobázickej rovnováhy
- Prietok krvi obličkami a jeho autoregulácia
Použitá literatura
- ČIHÁK, Radomír. Anatomie 1. 2. vydání. Praha : Grada Publishing, a.s., 2008. 516 s. sv. 1. ISBN 80-7169-970-5.
- GANONG, Wiliam F.. Přehled lékařské fyziologie. 20. vydání. Praha 5 : Galén, 2005. sv. 1. ISBN 80-7262-311-7.
- TROJAN, Stanislav a Miloš LANGMEIER. Lékařská fyziologie. 4. vydání. Praha : Grada Publishing, a.s., 2003. 722 s. sv. 1. ISBN 80-247-0512-5.