Nefritický syndrom

			Článek byl označen za rozpracovaný, od jeho poslední editace však již uplynulo více než 30 dní
			Chcete-li jej upravit, pokuste se nejprve vyhledat autora v historii a kontaktovat jej. Podívejte se také do diskuse.
			Pokud vše nasvědčuje tomu, že původní autor nebude v editacích v nejbližší době pokračovat, odstraňte šablonu {{Pracuje se}} a stránku upravte.
			Stránka byla naposledy aktualizována ve středu 2. března 2011 v 16:15.

Ako nefritický syndróm je označovaný súbor týchto príznakov:

1. Hematúria (dysmorfické erytrocyty v moči)
2. Oligúria a azotémia
3. Hypertenzia
4. môže sa vyskytnúť mierna proteinúria a edém, nie však tak výrazne, ako u nefrotického syndrómu

Lézie spôsobené nefritickým syndrómom majú tieto spoločné znaky: proliferácia buniek vrámci glomerulu sprevádzaná leukocytárnym infiltrátom. Reakcia vznikajúca v dôsledku zápalu deštruuje steny kapilár, erytrocyty unikajú do moču, dochádza k hemodynamickým zmenám a následne k poklesu GFR (glomerulárnej filtrácie). Ten sa klinicky manifestuje ako oligúria, retencia tekutín a azotémia. Akútny nefritický syndróm sa môže vyskytnúť sekundárne (SLE) alebo ako výsledok primárneho ochorenia glomerulov (napr. Postinfekčná glomerulonefritída)

Akútna postinfekčná glomerulonefritída

• Synonymum: Poststreptokoková nákaza, Poststreptokoková glomerulonefritída
• jedna z najfrekventovanejších glomerulárnych porúch spôsobená depozitmi imunokomplexov (IK)
• iniciálny antigén môže byť:

• endogénny (napr. u SLE)
• exogénny – β-hemolytické streptokoky skupiny A, pneumokoky, stafylokoky, vírusy (mumps – příušnice, osýpky – spalničky, ovčie kiahne – plané neštovice, Hepatitída B, C)

• klasicky sa rozvíja 1 až 4 týždna po zotavení z infekcie streptokokmi skupiny A
• len určité (nefritogénne) reťazce β-hemolytických streptokokov sú schopné vyvolať poruchu